Money, money, money…

Peniaze. Sú večným problémom, ale len pre tých, ktorí ich nemajú. Aká irónia. Keďže momentálne patrím ku kategórii „chudobných“ (teda, ako sa to vezme) študentov, denne zápasím s otázkou – venovať sa radšej naplno škole alebo ísť namiesto toho na nejakú brigádku a zarobiť niečo na vlastné živobytie? Myslím, že nie som jediná s takouto dilemou a potvrdilo mi to aj pár študujúcich kolegov z môjho okolia.

Money must be funny. Spieva sa v pesničke. Ale tým, ktorým rodičia neposielajú mesačne peniažky na účet, sa to možno až tak funny nezdá. A že ich nie je málo. Podľa prieskumu z roku 2013 (novší som totiž nenašla) každý tretí študent má popri škole buď prácu alebo brigádu. Niet divu, každý musí z niečoho žiť, a keďže za štúdium v škole nás nikto neplatí a brigádnici sú výhodnou položkou pre každú firmu, obchod, bar či podnik, pretože sa za nich neplatia odvody, tak o prácu nie je nikdy núdza.

Na celú problematiku však existuje viacero pohľadov. Vyvstáva tu otázka: Ako to všetko zosúladiť? Stíhať chodiť na všetky prednášky a semináre, písať projekty, bakalársku či diplomovú prácu, učiť sa, spať, zabávať sa, mať čas chodiť vôbec domov, porozprávať a pomilovať sa s frajerom/kou, pokecať s rodinnými príslušníkmi, športovať, cvičiť a potom vešať fotky z fitka na facebook, zdravo sa stravovať podľa najnovších trendov a popri tom všetkom ešte aj chodiť do práce??!! Jeden by povedal, že sa to nedá. A možno má aj pravdu. Sú obdobia, v ktorých sa toto všetko dá skĺbiť bez väčších problémov, poviete si že však týždeň má sedem dní, deň má 24 hodín, to je more času. A sú obdobia, kedy nestíhate ani spať, lebo kolegyňa z práce ochorela alebo dala zo dňa na deň výpoveď a vy musíte alebo chcete (lebo máte príležitosť dobre si zarobiť) ťahať smeny za ňu. Do toho príde obdobie, kedy by už bolo navhodnejšie začať písať bakalárku, ale vy to stále odkladáte, lebo máte chuť robiť všetko iné namiesto písania. A už je nedostatok času na svete.

Podstatou môjho článku je vlastne zamyslieť sa nad touto situáciou. Predstavte si, že niekoho rodičia počas štúdia finančne nepodporujú. Dôvody môžu byť rôzne – hrdosť samotného študenta a chuť dokázať, že už sa vie uživiť aj sám. Nedostatok finančných prostriedkov rodičov na chod domácnosti, nie ešte na prispievanie dieťaťu. Na niekoho možno rodičia zanevreli a podobne. V tejto situácii neexistuje iné východisko, len to, že človek sa musí popri štúdiu aj niečím živiť. Ja sama pracujem v jednom študentskom bare už rok a pol a nesťažujem sa. Vďaka tejto práci mám dosť peňazí na živobytie, čo zahŕňa ubytovanie, stravu, oblečenie, sem tam nejaký výlet, darčeky pre blízkych a podobne. A som za túto prácu vďačná. K tomu ešte nejaká letná brigáda v zahraničí, a mám aj na dovolenku 🙂

Vráťme sa však k našej situácii. Študent si na seba zarába sám a popri tom sa snaží dosiahnuť čo najlepšie výsledky a dochádzku v škole. Ale stále je tam ten pocit, že chce nejaký zisk, takže ak bude mať príležitosť ísť namiesto školy do práce a zaroiť si tak čo-to pre seba a mať sa tak lepšie, tak to urobí. Peniaze sú sviňa. Ovplyvňujú myslenie a konanie ľudí. A hlavne, aj v prípade nášho študenta – čím viac má, tým viac ešte chce. Takže pri vidine zárobku dáva študent určite prednosť brigáde pred školou.

Ale chce aj študovať, aby sa mal v budúcnosti lepšie a aby nemusel robiť to, čo teraz. Z toho pramení ďalšia otázka. Človek – študent zistil, aké je to lákavé zarábať si peniažky len a len pre seba. Chcel by sa postaviť na vlastné nohy, odsťahovať sa z rodičovského hniezda, prenajať si vlastný jednoizbák a nájsť si nejakú dobrú prácu, čo ho bude baviť, ideálne v jeho odbore. Napadne mu myšlienka, či má zmysel ďalej pokračovať v štúdiu na druhom stupni VŠ, keď za tie dva roky, ktoré toto štúdium trvá, by už mohol mať prácu na plný úväzok a tak si vytvárať vlastné zázemie? Študent si môže povedať: vlastne, veď aj tak sa na mňa zo všetkých strán valia názory o tom, aké je ťažké nájsť si prácu v mojom odbore a že nakoniec aj tak skončím niekde v McDonalde alebo ešte lepšie niekde za pásom, kde ma budú dirigovať Kórejci v oblekoch.

Nečudujme sa, že študent takto stojí pred ťažkým rozhodnutím. Obetovať dva roky (veď tie ubehnú ako voda) môjmu vzdelaniu a vidine, že sa budem mať vďaka tomu v budúcnosti lepšie? Alebo naopak, risknúť to, ušetriť dva roky, začať naplno pracovať a šetriť si tak na vlastné bývanie?

Niekto v tom má jasno, niekto stále špekuluje, čo by bolo najlepšie riešenie. Ja sama mám tento problém. Ale musím sa rozhodnúť. Život niekedy sám prináša príležitosti (aj pracovné), stačí sa len chopiť tej správnej. Verím, že všetko čo sa v živote naučíme, či v škole alebo v práci, je na niečo dobré, užitočné a využiteľné.

Money sú funny, ale iba ak ich máš.